Zahŕňa dve hlavné kategórie – náboženskú a svetskú. Náboženský prúd obsahuje odriekavanie, rytmus a nástroje používané pri náboženských rituáloch, zatiaľčo ten svetský sa sústredí v rumbe a karnevalovom prejave.

Afro-kubánsky folklór vznikol v Karibiku príchodom afrických otrokov, ktorí si so sebou do diaspóry priniesli aj svoje nábožestvo a kultúru. Tanec predstavuje vlastne komunikáciu s bôžikmi/svätými. Každý z nich má svoje poslanie a svoj príznačný charakter, preto aj každý tanečný krok má svoj presný zmysel a techniku prejavu.
V tomto tanečnom prejave je znázornený niektorý z bôžikov, alebo ťažký život otrokov – práca na poli, sekanie trstiny, atď.

Napríklad jedným z prvých v panteóne Orishas je Elegua. Strážca kľúča od všetkých ciest, od všetkých dverí, od Tvojho osudu. Zároveň je to ale dieťa. Jeho tanec je typický hľadaním cesty v hustom kroví, ale chová sa pri tom ako dieťa, robí žarty, charakteristickým krokom je, že sa zastaví na jednej nohe, na ktorej sa rýchlo otočí. V ruke drží zakrivenú palicu, ktorou si pomáha čistiť cestu.

Rumba je prejavom svetského aspektu afro-kubánskeho folklóru a je nesmierne zmyselná. Je to hra ženy a muža.
Má 3 podžánre: Guaguancó, Yambú a Columbia. Napríklad Guaguancó. Aj keď pár nikdy netancuje v zovretí, cítiť z tanca nevyvratiteľný sexuálny podtext. Žena vábi muža, ale včas sa stiahne. Muž ženu dobíja takzvanou “vacuna” ( v doslovnom preklade “injekcia” ), naznačuje ňou atak na ženské lono a úlohou ženy je včas sa brániť. Toto všetko sa deje s úsmevom na ich tvárach – je to hra.
Rumba je neoddeliteľnou súčasťou kubánskej salsy a má najsignifikantnejší vplyv na jej pohybový prejav. Práve ona dodáva salse tú príznačnú šťavnatosť a kadenciu.